anonym (35.171.*.*)
sobota 12. októbra 2024, meniny má Maximilián, Max, Maximiliána
Hľadať (ALT+S):
Nezávislý portál mesta
Stará Ľubovňa
STARA.SKStará Ľubovňa
Linky
Letecká nehoda z roku 2005
23.01.2012 - Hosť
14. august 2005, Grécko
Na letisku v cyperskej Larnace sa pripravoval na štart Boeing 737 spoločnosti Helios. Cieľom letu 522 mala byť grécka metropola Atény. Odtiaľ malo lietadlo pokračovať do Prahy. Napalube bolo 115 cestujúcich a 6 členov posádky.
Lietadlu velil nemecký kapitán Hans-Jürgen Merten, ktorý v Heliose pomáhal behom rušných letných mesiacov. Päťdesiatdva ročný Hans-Jürgen Merten mal nalietaných takmer 17 000 hodín a behom svojej kariéry pôsobil u viac ako desiatich aerolínií.
Boeing vzlietol krátko po deviatej hodine ráno. Problémy sa objavili už behom stúpania do letovej hladiny. Ozval sa varovný alarm, ktorý posádku varuje pred štartom, ak lietadlo nie je pripravené na let. Pilotov teda pochopiteľne zmiatlo, že sa ozval za letu. Kontaktovali preto operačné stredisko Heliosu v Larnace.
Potom sa situácia ešte skomplikovala - rozsvietila sa hlavná varovná kontrolka. Mohlo to znamenať prehriatie palubných systémov. Zatiaľ čo kapitán riešil situáciu s privolaných technikom v operačnom stredisku, prejavili sa problémy aj v kabíne pre cestujúcich. Náhle vypadli kyslíkové masky.
Tri letušky a jeden stevard sa snažili cestujúcich ukľudniť. Sami ale netušili, čo sa deje, pretože ich nikto z pilotnej kabíny neinformoval. Piloti o spustení kyslíkových masiek nevedeli.
Posádka nedokázala presne popísať, čo sa v kokpite deje, preto technik nevedel, ako letu 522 pomôcť. Potom sa prerušilo rádiové spojenie a už sa neobnovilo.
Let z Larnaky do Atén mal trvať maximálne hodinu a pol. Čas ale bežal, lietadlo bolo vo vzduchu už viac ako dve hodiny a nekomunikovalo. Mlčiace lietadlo sa blížilo k Aténam. Po 11. septembri 2001 bola takáto situácia vyhodnotená ako možný teroristický útok. Grécke vojenské letectvo preto k Boeingu vyslalo dve stíhačky F-16, aby sa pokúsili zistiť, čo sa deje, alebo aby lietadlo v prípade núdze zostrelili a zabránili zrúteniu lietadla do obývanej oblasti.
Jedna stíhačka sa držala za dopravným lietadlom, aby mohla v prípade núdze zasiahnuť. Druhá sa priblížila ku kokpitu. Pilot zistil šokujúcu skutočnosť: "Stredisko Atény, v kokpite Helios 5-2-2 je jeden muž. Zdá sa, že je v bezvedomí. Skontrolujem kabínu."
Ani v kabíne pre cestujúcich nepozoroval pilot stíhačky žiadne známky života. Cestujúci na tesnú blízkosť vojenského lietadla absolútne nereagovali. Potom ale pilot zahliadol pohyb v kokpite. V pilotnej kabíne letu 522 niekto bol.
Stíhačka sa znovu priblížila k nosu Boeingu a jej pilot sa pokúsil s človekom v kokpite dopravného lietadla komunikovať pomocou gest. Muž po chvíli zareagoval, to ale bolo všetko. Na rádiové volanie na núdzovej frekvencii nikto z kokpitu Heliosu neodpovedal.
Lietadlo medzitým prudko zatočilo doľava a začalo klesať. Nakoniec narazilo do svahu kopca Gramatiko. Na miesto havárie okamžite vyrazili záchranári, nenašli ale nikoho živého.
Grécke úrady okamžite začali vyšetrovanie. Posmrtná obhliadka tiel obetí priniesla zaujímavé zistenia. Všetci boli až do nárazu na zem živí. Neotrávili sa teda splodinami alebo jedovatým plynom, ako znela jedna z prvých teórií.
Patológ tiež zistil, že v okamžiku havárie sedel za riadením stevard Andreas Prodroumu. Bol to pravdepodobne on, koho videl pilot stíhačky v kokpite pred haváriou. Andreas Prodroumu mal licenciu obchodného pilota, takže sa riadenia veľkého lietadla v zúfalstve ujal. Ale zachrániť ho nemohol. Letu 522 totiž došlo palivo. To bola bezprostredná príčina havárie, ako potvrdil aj zapisovač letových údajov.
Vyšetrovatelia zisťovali, prečo boli všetci na palube v bezvedomí. Celú záhadu pomohla vyriešiť malá súčiastka, ktorú inšpektori objavili v troskách lietadla. Bol to prepínač, ktorým sa ovláda tlak v kabíne cestujúcich. Za normálnych okolností je nastavený na "auto" - kabína sa tak pretlakováva automaticky. Lenže nájdený prepínač bol prepnutý na "manual" - čo znamenalo, že piloti musia pretlakovanie kabíny ovládať ručne.
Zabudnutý prepínač si nevšimli ani piloti. Odštartovali, lietadlo stúpalo a vzduch v kabíne cestujúcich pomaly redol. Príznaky hypoxie popisuje Bill Waldock: "Ako prvé sa objaví lupanie v ušiach a tlak v lebečných dutinách. Keď vystúpite ešte vyššie, dostaví sa pocit podobný opilosti, ako po pár pohárikoch alkoholu."
Podľa odborníkov bola podstatná väčšina cestujúcich i posádky kvôli dlhodobému nedostatku kyslíku v nevratnej kóme.
Spoločnosť Helios, ktorá pri nehode prišla o jedno z troch lietadiel, skrachovala rok a pol po nehode.
Na letisku v cyperskej Larnace sa pripravoval na štart Boeing 737 spoločnosti Helios. Cieľom letu 522 mala byť grécka metropola Atény. Odtiaľ malo lietadlo pokračovať do Prahy. Napalube bolo 115 cestujúcich a 6 členov posádky.
Lietadlu velil nemecký kapitán Hans-Jürgen Merten, ktorý v Heliose pomáhal behom rušných letných mesiacov. Päťdesiatdva ročný Hans-Jürgen Merten mal nalietaných takmer 17 000 hodín a behom svojej kariéry pôsobil u viac ako desiatich aerolínií.
Boeing vzlietol krátko po deviatej hodine ráno. Problémy sa objavili už behom stúpania do letovej hladiny. Ozval sa varovný alarm, ktorý posádku varuje pred štartom, ak lietadlo nie je pripravené na let. Pilotov teda pochopiteľne zmiatlo, že sa ozval za letu. Kontaktovali preto operačné stredisko Heliosu v Larnace.
Potom sa situácia ešte skomplikovala - rozsvietila sa hlavná varovná kontrolka. Mohlo to znamenať prehriatie palubných systémov. Zatiaľ čo kapitán riešil situáciu s privolaných technikom v operačnom stredisku, prejavili sa problémy aj v kabíne pre cestujúcich. Náhle vypadli kyslíkové masky.
Tri letušky a jeden stevard sa snažili cestujúcich ukľudniť. Sami ale netušili, čo sa deje, pretože ich nikto z pilotnej kabíny neinformoval. Piloti o spustení kyslíkových masiek nevedeli.
Posádka nedokázala presne popísať, čo sa v kokpite deje, preto technik nevedel, ako letu 522 pomôcť. Potom sa prerušilo rádiové spojenie a už sa neobnovilo.
Let z Larnaky do Atén mal trvať maximálne hodinu a pol. Čas ale bežal, lietadlo bolo vo vzduchu už viac ako dve hodiny a nekomunikovalo. Mlčiace lietadlo sa blížilo k Aténam. Po 11. septembri 2001 bola takáto situácia vyhodnotená ako možný teroristický útok. Grécke vojenské letectvo preto k Boeingu vyslalo dve stíhačky F-16, aby sa pokúsili zistiť, čo sa deje, alebo aby lietadlo v prípade núdze zostrelili a zabránili zrúteniu lietadla do obývanej oblasti.
Jedna stíhačka sa držala za dopravným lietadlom, aby mohla v prípade núdze zasiahnuť. Druhá sa priblížila ku kokpitu. Pilot zistil šokujúcu skutočnosť: "Stredisko Atény, v kokpite Helios 5-2-2 je jeden muž. Zdá sa, že je v bezvedomí. Skontrolujem kabínu."
Ani v kabíne pre cestujúcich nepozoroval pilot stíhačky žiadne známky života. Cestujúci na tesnú blízkosť vojenského lietadla absolútne nereagovali. Potom ale pilot zahliadol pohyb v kokpite. V pilotnej kabíne letu 522 niekto bol.
Stíhačka sa znovu priblížila k nosu Boeingu a jej pilot sa pokúsil s človekom v kokpite dopravného lietadla komunikovať pomocou gest. Muž po chvíli zareagoval, to ale bolo všetko. Na rádiové volanie na núdzovej frekvencii nikto z kokpitu Heliosu neodpovedal.
Lietadlo medzitým prudko zatočilo doľava a začalo klesať. Nakoniec narazilo do svahu kopca Gramatiko. Na miesto havárie okamžite vyrazili záchranári, nenašli ale nikoho živého.
Grécke úrady okamžite začali vyšetrovanie. Posmrtná obhliadka tiel obetí priniesla zaujímavé zistenia. Všetci boli až do nárazu na zem živí. Neotrávili sa teda splodinami alebo jedovatým plynom, ako znela jedna z prvých teórií.
Patológ tiež zistil, že v okamžiku havárie sedel za riadením stevard Andreas Prodroumu. Bol to pravdepodobne on, koho videl pilot stíhačky v kokpite pred haváriou. Andreas Prodroumu mal licenciu obchodného pilota, takže sa riadenia veľkého lietadla v zúfalstve ujal. Ale zachrániť ho nemohol. Letu 522 totiž došlo palivo. To bola bezprostredná príčina havárie, ako potvrdil aj zapisovač letových údajov.
Vyšetrovatelia zisťovali, prečo boli všetci na palube v bezvedomí. Celú záhadu pomohla vyriešiť malá súčiastka, ktorú inšpektori objavili v troskách lietadla. Bol to prepínač, ktorým sa ovláda tlak v kabíne cestujúcich. Za normálnych okolností je nastavený na "auto" - kabína sa tak pretlakováva automaticky. Lenže nájdený prepínač bol prepnutý na "manual" - čo znamenalo, že piloti musia pretlakovanie kabíny ovládať ručne.
Zabudnutý prepínač si nevšimli ani piloti. Odštartovali, lietadlo stúpalo a vzduch v kabíne cestujúcich pomaly redol. Príznaky hypoxie popisuje Bill Waldock: "Ako prvé sa objaví lupanie v ušiach a tlak v lebečných dutinách. Keď vystúpite ešte vyššie, dostaví sa pocit podobný opilosti, ako po pár pohárikoch alkoholu."
Podľa odborníkov bola podstatná väčšina cestujúcich i posádky kvôli dlhodobému nedostatku kyslíku v nevratnej kóme.
Spoločnosť Helios, ktorá pri nehode prišla o jedno z troch lietadiel, skrachovala rok a pol po nehode.
Share on Facebook
Komentáre
Poradie komentárov: najnovšie hore, najstaršie dole