Dnes som dostal na myspace.com pozvanie od OZ Súcit a pomoc, aby som si ich pridal medzi priateľov a keďže myspace.com neumožňuje pridať komentár niekomu, kto nie je vašim priateľom, rozhodol som sa reagovať na túto pozvánku týmto otvoreným listom.


Milé OZ Súcit a pomoc,

Vážim si to, že robíte niečo bez nároku na zisk, pretože tiež som už v živote robil niekoľko vecí zadarmo a viem, aké je to tažké, ale bohužiaľ medzi priateľov si vás nepridám.

Myslím, že vaše riešenie problému na konci je rovnako účinné, ako predpísať ibuprofen postrelenému. Problém týraných a opustených zvierat nie je v tom, že ľudia zvieratá opúšťajú alebo týrajú, ale v tom, že ľudia zvieratá vôbec vlastnia.

Ak budete pomáhať opusteným zvieratám, tak len pomôžete ľudom zbaviť sa nechcených zvierat, pretože nebudú mať výčitky svedomia z toho, že vyhodia zviera na ulicu, ak budú vedieť, že tomu zvieraťu pomôžete a v podstate už aj o to ľahkovážnejšie si budú zvieratá kupovať. Skúste hľadať riešenie v tom, aby nemohol mať zviera každý, ale aby tí, ktorí sa rozhodnú o zviera starať, museli spĺňať určité kritériá, ktoré sú nevyhnutné na to, aby malo zviera zaručené všetky základné podmienky korektnej starostlivosti.

Ak budete pozerať na zvieratá a nebudete sa pozerať na ľudí, budete len akousi náplasťou na otvorenej rane, ktorú ste zabudli zašiť a ktorá sa bude zväčšovať dovtedy, kým jedného dňa z nej vaša už nedostatočná náplasť neodpadne.

Dovolím si na záver trochu odbočiť od témy, ale snáď si aj z toho niečo pre seba vezmete. Možno ste si vybrali psov a mačky preto, že ich na ulici stretávate najčastejšie alebo že ich dokonca sami vlastníte, ale ak už sa chcete hrať na spravodlivých a chcete pomáhať zvieratám, aby netrpeli a žili dôstojným životom, skúste sa zamyslieť nad tým, ako zahynuli vaše raňajky, obed alebo večera.

S pozdravom
Uhlik