„Alkohol ničí viac ľudí než mor, zabíja viac ľudí ako vojna a okrem toho ešte zneúcťuje.“

Vraví sa, že každý má svoju drogu. Je len otázkou času a miesta, kedy sa s ňou stretne. Droga v najširšom zmysle slova mení vedomie a tým i vnímanie a správanie sa človeka. Drogovať sa dá nielen omamnými látkami, ale i jedlom, za istých okolností i prácou. Typ takzvaného workaholika je skutočne popísaný v odbornej literatúre. Existujú patologickí (maniackí) hráči - gambleri, i ľudia závislí na pocite moci. Celkom „najbežnejším“ a najrozšírenejším druhom závislosti je však alkoholizmus.

Priamo či nepriamo sa s ním stretávame denne. I napriek tomu, že jeho škodlivé dôsledky a účinky poznáme, v podstate ho tolerujeme. Dôsledky a účinky alkoholu by sme si mohli rozdeliť na dve časti a to morálnu a medicínsku. Do tej morálnej môžeme zaradiť to, že ak je človek pod vplyvom väčšieho množstva alkoholu, nielen že nevie, čo robí, ale v mnohých prípadoch nevie ani sám o sebe. Svet je pre neho gombičkou a čo mu príde na rozum, to je schopný aj vykonať. A tým ohrozuje nielen seba, ale aj iných. Z medicínskeho hľadiska ide o to, že alkohol zabíja, zabíja viacej ľudí ako mor alebo nejaká vojna. Pretože vojna alebo mor trvá určitú dobu, ale alkohol tu bol, je, aj bude, od jeho vynájdenia až do konca sveta. Najväčším problémom je, že alkoholik si nielen neuvedomuje (a keby si to len neuvedomoval ...), ale väčšinou si ani nechce pripustiť, že má problém. Možno je to tým, že mnohí ľudia, i odborníci posudzujú alkoholikov a alkoholizmus celkovo z hľadiska morálneho a nie z hľadiska medicínskeho.

Postihnutí zvyknú svoj alkoholizmus dosť často maskovať (štatistika uvádza, že ženy častejšie ako muži) a k vyhľadávaniu pomoci sa odhodlávajú až vo vrcholnom štádiu, keď je už pomerne dosť neskoro. Liečenie by nemalo príjsť veľmi neskoro, ale ani príliš skoro. Ľahké i ťažké prípady majú rovnakú liečebnú doktrínu (podstatu). Obidva prípady totiž vyžadujú rešpektovanie úplnej a trvalej abstinencie. A tú postihnutí, ktorí nie sú zrelí na liečbu, ešte nedokážu bezvýhradne prijať. A notorici ju už prijať nemôžu, pretože chronickým pitím sa v nich už stratili na to potrebné kvality. Alkoholik žije s vedomím, že alkoholizmus je choroba nevyliečiteľná, ktorá človeka sprevádza od jej prvých začiatkov až do konca života. Lenže pokiaľ alkoholizmu šancu nedáme, myslím tým, že mu nedáme šancu zvíťaziť nad človekom, tak nezvíťazí. Za posledných 200 rokov sa rozlišujú tri obdobia, kedy došlo k výraznému zvýšeniu produkcie a spotreby alkoholu vo svete a to v polovici predminulého storočia, na prelome 19. a 20. storočia a v 70-tych rokoch minulého storočia. Dnešnú vysokú spotrebu alkoholu už nevysvetľujeme ako výrobu kvôli tomu, aby istí ľudia zbohatli, ale kvôli tomu, že alkohol sa stáva pravidelnou súčasťou dňa.

Čo je vlastne alkoholizmus, o ktorom tu bola reč? Kedy nás začína zotročovať a prečo? Alkoholizmus a jeho závislosť sa v nás začne usídľovať, keď mu dáme šancu zaplniť prázdne miesta v nás.

NEDAJME MU TÚTO ŠANCU!!!

Autor: borodredd
Korektúra a rozšírenie: Uhlik